Výsledky vyhledávání v sekci Nápady a Návody na dotaz naklíčené semená

UŽITOČNÉ INFORMÁCIE O VÍNE

access_time29.február 2020personAlena Haldová

PRÁCA VO VINOGRADETej práce je veľmi veľa, čo vinár musí vykonať, kým môže s pocitom dobre vykonanej práce uzavrieť ďalší – úspešný či menej úspešný rok. Predpokladom pestovania vínnej révy je výber odrody, sadeníc a podkladby pre nové výsadby, úprava koreňa, prípadne odvodnenie mokrých pozemkov, zrieďovanie ochrany zábran vetrov, zlepšenie pôdy, zásobné hnojenie. K vlastnej starostlivosti o révu patrí tyčovanie, stavba pletiva, voľba vhodného spôsobu vedenia vínnej révy, vhodný rez, podsadzovanie mladých viníc, ošetrovanie, krúžkovnaie letorastov, odstraňovanie spodných listov, preberanie bobúľ, opracovanie pôdy v viniči, ničenie škodcov, kyprenie pôdy, hnojenie, zavlažovanie. V prvom rade tu patrí aj boj proti škodcom, chorobám, preventívna ochrana proti živelným pohromám (búrky, víchrice, krupobitie).Vinár k svojej práci potrebuje aj rôzne náradie – stroje. v úzkych výsadbách používa pre kyprenie pôdy hlavne rýľ, ryciu vidlicu (vidly). Pre kyprenie ľahkých pôd rôzne typy motýk. Vo viniči, kde sú riadky vzdialené od seba 120 cm sa uplatnia aj viničné pluhy. Na letnom obrábaní pôdy majú vinári motorové okopávačky alebo motorové plečky. Dobrým pomocníkom je pásový alebo kolesový mototraktor, podrývak s prihnojovacím zariadením na prevzdušnenie pôdy vo väčších hĺbkach, ďalej brány, plečky so širokými radličkami.Mechanizačné prostriedky sú dobrými pomocníkmi vinárov, ale nemôžu odstrániť rôznu ručnú prácu. ak však pracujeme s láskou a poctivo, naša námaha sa vyplatí vo forme chutného hrozna a kvalitného vína.VINOBRANIEPre pestovateľov je kľúčovým rozhodnutím určenie času zberu. Dozrievaním sa v hrozne znižuje obsah kyselín, kým obsah cukru, trieslovín a farbiva sa zvyšuje. Vo víne musí byť rovnováha medzi kyslosťou a sýtosťou, ktorá sa zrením zvyšuje. Červené víno je tým lepšie, čím zrelšie je hrozno, no odďaľovanie zberu zvyšuje riziko poškodenia bobúľ hnilobou a mrazmi. Keď sa zafarbí lístie do žltohneda pod lúčmi jesenného slnka dozrievajú plody, je to pre vinára znamenie, že nadišla doba úrody – oberačka. Podľa kvality a množstva hrozna sa usudzuje dobrá alebo zlá úroda. Každý ročník je podmienený klimatickým prostredím od jari do jesene. Pred zberom je nutné upratať sklady, aby sa mohla nová úroda uložiť. Ak už práce na kríkoch skončili, tak ostáva nakypriť pôdu, letorasty obviazať, ohradiť okraje vinice, aby bolo vidieť, či do vinice vkročil niekto cudzí. Slávnosť zavierania hory sa traduje doteraz a po slávnosti prídu česáči s košmi a začne sa oberačka.SPRACOVANIE HROZNA KEDYSI A DNESPo oberačke bolo treba hrozno rýchlo spracovať. V starých časoch pre získavanie šťavy a po prekvasení vína, pokiaľ nepoznali lisy, tak obrané hrozno sa miagalo miagadlami v drevených alebo iných nádobách, prípadne sa uštiepavalo v kadiach s jalovým dnom. Mušt sa po prekvasení uskladňoval v pivnici. Všetky národy v starých časoch miagali hrozno bosými nohami, pričom sa dodržiavala prísna hygiena. Primitívne vylisovaný mušt sa uskladňoval v amfórach, v ktorých prekvasoval. Pri tomto spôsobe spracovania bolo víno tmavšie, chuťovo drsnejšie, trpkejšie, no tedajšej dobe zodpovedajúce. Po prekvasení víno dozrieva v pivniciach, ktoré boli umiestnené v dome na severnej strane, vzdialené od kúpeľov, pece, studne, udiarne...Hlinité amfory boli zvnútra natreté živicou a voskom, konzervovali sa sadzbou a sírou. Sudy v Ríme nepoznali, lebo boli galským vynálezom, a tak víno prepravovali v kožených vakoch, ktoré ešte dodnes používajú v Španielsku, Portugalsku. Presné zistenie, ako spracúvali, uskladňovali, konzervovali naši predkovia vína si vyžiada veľa času, ale vieme, že mnohé úkony, ktoré dnes robíme v technológii, poznali už Rimania, Gréci (napr. spôsob filtrovania cez plátno, čírenie vína vajcovým bielkom, riedenie hustejšieho vína s riedšim...).Z toho vyplýva, že princíp technológie nahradili automatické alebo poloautomatické strojové zariadenia. Dnešné víno nemôžeme jednoducho kvalitatívne porovnávať so starým.VÝROBA VÍNAKým sa hotové víno dostane na náš stôl, musí prejsť kvasením a kvalitnou starostlivosťou, aby víno bolo nápojom s veľkým významom a kvalitou.Hrozno sa oberá zrelé, po odvážení a odstopkovaní v lisovni sa lisuje. Po vylisovaní hrozna vlastným tlakom dostaneme samotok alebo pri pomalom lisovaní lisovaný mušt. Rmut sa dopraví do scedzovacích nádob. Scedený rmut sa potom dôkladne vylisuje, aby sa získalo čo najviac muštu. Po vylisovaní sa mušt dá do kvasných nádob, kde cukry kvasia a menia na alkohol a oxid uhličitý za súčasného vzniku tepla. Po búrlivom kvasení a predkvasení muštu vzniká mladé víno, ktoré sa musí zbaviť rôznych nečistôt, ako napr. mŕtve kvasinky, zvyšky strapín, semená a iné. Tieto nečistoty sa usadzujú na dne nádob a vytvára sa kvasná usadenina, ktorá sa volá kvasnice, či kaly. Tieto kaly sa odstraňujú pretáčaním vína, ktoré sa opakujú niekoľkokrát od novembra do konca februára. Pri stáčaní vína vzniká nebezpečenstvo infekcie, preto sa musí pred stáčaním vína sklad dôkladne vyčistiť a dezinfikovať sírou, rovnako ako sudy, pomodné nádoby, hadice, čerpadlá.Víno obsahuje 10 – 22,5 obj. % alkoholu. Nápoj, ktorý je obľúbený a známy v období oberačky a lisovania je burčiak.Prečo sa hrozno suší? Sušením strácajú bobule vodu, čím sa v nich zvyšuje koncentrácia cukrov, podobne ako pri ušľachtilej hnilobe. V minulosti sa hrozno sušilo, aby bolo alkoholickejšie a trvácnejšie. Táto tradícia sa dodnes dodržiava pri výrobe talianskeho vína Passito a francúzskych vinis de paille (víno z hrozna sušeného na slame).Tradícia sudov – drevené sudy sa vo veľkom používajú na celom svete, napriek malému objemu a množstve úsilia a času, ktoré sa musí vynaložiť na plnenie, vyprázdňovanie a čistenie. Z dreva, väčšinou dubového, sa do vína dostávajú triesloviny, čím víno nadobúda smotanovo-vanilkový charakter. Prenikanie kyslíka zo vzduchu cez póry dreva urýchľuje zrenie. Každá maličkosť v konštrukcii suda ovplyvňuje chuť vína, ktoré v ňom bude zrieť. Teplotu a vlhkosť v pivniciach možno regulovať tak, aby skladovacie podmienky boli ideálne.Moderná technológia – zavedenie nových technológií umožnilo lepšie riadiť všetky štádiá výroby vína, výrazne skrátilo jej čas, a tým znížilo náklady. Veľmi dôležitou sa stala nehrdzavejúca oceľ: je vhodná na presné udržiavanie teploty a zachováva čistotu vína. Urýchľujúce stabilizačné procesy umožňujú výrobu mladšieho, lacnejšieho vína ovocnejšej chuti. V súčasnosti sa vyžaduje aj prísna hygiena, v prvom rade vďaka austrálskym vinárom.VÝROBA BIELEHO VÍNABiele víno sa robí z bieleho hrozna, no môže sa robiť aj z červeného, ak nie je pomliaždené a čo najrýchlejšie sa vylisuje. Rmut (rozomleté hrozno) sa nechá stáť, aby sa v ňom usadili tuhé časti. Potom nasleduje proces kvasenia, ktorý je dlhší ako pri výrobe červeného vína. Dĺžka kvasenia a teplota, pri ktorej prebieha, závisí od typu vína.Hrozno sa musí čo najskôr po zbere šetrne previezť na spracovanie, aby nestrácalo na kvalite predtým ako sa bobule zľahka pomliaždia, aby sa šťava dostala do dtyku s kvasinkami na šupke, odstránia sa stopky a semená rmut sa načerpá do špeciálnych nádob, kde sa tu nakváša, čiže šupky sa máčajú v šťave, a to 12 až 48 hodín; vyluhujú sa tým chuťové a aromatické látky obsiahnuté v šupke iba šťava z voľne odtečeného rmutu, tzv. samotok, a z prvého lisovania má dostatočne sviežu chuť na výrobu bieleho vína; táto šťava sa nechá usadiť, aby sa vyčistila, prípadne sa aj filtruje kvasenie prebieha v antikorových nádobách alebo v dubových sudoch; biele vína sa okamžite filtrujú a plnia do fliaš, aby si zachovali sviežosťVÝROBA ČERVENÉHO VÍNAProces výroby červeného vína je podobný ako výroba bieleho. Zvláštnosťou však je, že šupky sa ponechávajú v kvasiacom rmute, a dodávajú tak vínu oveľa sýtejšiu chuť, vôňu a farbu. Kvasenie trvá 10 až 30 dní a prebieha pri vyššej teplote ako kvasenie bieleho vína. Víno sa pred plnením do fliaš necháva dozrievať v sudoch alebo kadiach. červené víno sa takmer vždy vyrába z modrého hrozna; väčšina jeho vlastností je daná trieslovinami, ktoré sa nachádzajú v šupke a semenách stopky a stonky sa obyčajne odstraňujú, pretože triesloviny, ktoré obsahujú, sú príliš ostré; hrozno sa potom zľahka roztlačí, aby sa uvoľnila šťava a čím skôr sa začalo kvasenie šťava a šupky (niekedy aj celé strapce hrozna) sa dajú do kvasnách nádrží, ktoré sp pod veľmi prísnou kontrolou; tuhé časti hrozna dodávajú šťave farbu a triesloviny po ukončení kvasenia so šupkami sa víno nechá voľne stiecť a tuhé časti sa vylisujú; časť lisovanej tekutiny, obsahujúcej oveľa viac trieslovín, sa neskôr môže pridať do vína na vyváženie konnečnej chuti niektoré lacnejšie druhy vín sa zlievajú do fliaš hneď, no väčšina sa dáva do dubových sudov alebo antikorových nádob; súčasťou ošetrovania vína je stáčanie (oddelenie od kvasničných kalov) a čírenieRUŽOVÉ VÍNORužové vína (rosé) sa zvyčajne robia rovnakým spôsobom ako červené, no šupky tmavého hrozna sa nechajú v rmute nakvášať iba 12 až 36 hodín. Keď sa modré hrozno spracuje spôsobom, akým sa robí biele víno, takisto vznikene víno ružovej farby. Oboma metódami sa vyrobí polosuché ľahké stolové víno, ktoré je najlepšie mladé a chladené.BIOVÍNOVyrába sa iba z takého hrozna, pri pestovaní ktorého sa použili len bilogické herbicídy a pri výrobe sa doň dáva čo najmenej chemikálií. V súčasnosti je snaha vyrábať čo najprírodnejšie víno. To vylučuje použitie niektorých prídavných prostriedkov a filtračných postupov.ŠUMIVÉ VÍNONajznámejším šumivým vínom je šampanské. Dostalo názov podľa oblasti pôvodu vo Francúzsku. Väčšina šampanských sa robí zo zmesi odrôd Chardonnay, Pinot noir a Pinot meunier. Od ostatných vín ho odlišuje spôsob výroby – dvojnásobné kvasenie, ktorým vznikajú bublinky, po francúzskymousse. Po prvom kvasení sa víno mieša a plní do fliaš. Pridajú sa doň kvasnice a cukry a kvasenie pokračuje vo fľašiach. Nasleduje pretriasanie fliaš a „vychrlenie“ usadeniny. Po skončení druhého kvasenia sa fľaše prevrátia z vodorovnej polohy o 90°, otáča a trasie sa nimi, aby sa usadenina dostala do hrdla fľaše. Počítačom riadené dtroje, ktoré vykonávajú pretriasanie, šetria prácu. Proces trvá iba 8 dní. Pri ručnej manipulácii trvá pretriasanie približne 8 týždňov. Upchávka usadeniny sa odstraňuje tak, že hrdlo fľaše sa ponorí do mraziaceho roztoku. Po otvorení uzáveru vnútorný tlak vytlačí usadeninu. Fľašu možno doplniť vínom a cukrom. Po druhom kvasení dozrieva šampanské 1 – 3 roky.Názvy fliaš šampanského:názvy fliaš šampanského (niekedy aj iných vína) sa v postupnosti od najmenšej nazývajú takto – štvrtinová, polovičná, fľaša Magnum (objem 2 fliaš), Jeroboam (4 fľaše), Rehoboam (6 fliaš; už sa nerobia), Matuzalem (8 fliaš), Salmanazar (12 fliaš), Baltazár (16 fliaš) a obrovský Nabuchodonozor (20 fliaš).Iné spôsoby výroby šumivých vínOkrem oblasti Champagne sa šumivé víno vyrába aj v mnohých iných regiónoch, pričom sa uplatňuje aj šampanská metóda, no obvyklejšie a lacnejšie sú iné spôsoby:premiestňovanie: po druhom vykvasení vo fľašiach sa usadenina odstráni filtrovaním pod tlakom v kadiach, potom sa víno opäť naplní do fliašdokvasenie v nádrži: druhé kvasenie prebieha v nádrži, nie vo fľašiachnasycovanie: víno sa obohatí o CO2; je to najlacnejšia metóda

folder_openPřiřazené štítky

Výsledky vyhledávání v sekci Zdravie na dotaz naklíčené semená

Bylinky

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Bylinkydokážu premeniť obyčajné jedlo na chutné, vzrušujúce kreácie dokonalých chuti. Chuť, ktorú bylinka dokáže vylepšiť a prepožičia jej to "gro" je jednou z jej výhod použitia. Čerstvé či sušené bylinky obsahujú účinné antioxidanty, ktoré podporujú zdravie. Použitie bylín v kuchyni je rozmanité v mäsité či bezmäsitej stravy a dokonca žiadaná vo vegetariánskej či vitariánskej strave. Čerstvé či sušené bylinky obsahujú veľké množstvo antioxidantov. Odporúčajú sa dávať do každodennej stravy od oregana, šalvie, mäty piepornej, záhradný tymián, medovka, klinčeky, nové korenie, škoricu, rovnako ako čínske liečivé byliny, dokonale prispievajú k celkovému príjmu antioxidantov rastlinného a sú lepší zdroj antioxidantov v strave, ako ovocie, obilie alebo zeleniny. PečenieČi už sú bylinky sušené, pochádzajú z parapetu na okne, záhradky alebo sušené, udržujú si svoju prenikavú chuť v pečených potravinách. Čerstvo pečené rožky a chleby sú kandidátmi na prídavky kuchynských bylín, ako sú semená kardamónu, raž, pažítka, oregano alebo mak. U hotových chlebov, ktoré neobsahujú bylinky, posypeme sušenou bazalkou či oreganom. MacerujemeBylinky ponorte do studena lisovaného olivovového oleja samostatne alebo zmesi pre ďalšie nové chute a jej antioxidačnú silu. Pečené kurča alebo losos posypaný čerstvým alebo sušeným rozmarínom či estragónom sú len jedným z mnohých rastlinných ochucovadiel. Pečené obsahujú prvé chuťové esencie, pretože tie bude každý prvý cíťiť pri zahryznutí do jedla. Polievky a dusená mäsaV polievkach a dusenom mäse využijeme buď čerstvé alebo sušené bylinky ako arómu pre vylepšenie chuťových pohárikov. Sušené byliny obsahujú silnejšiu chuť ako čerstvé. Pri použití bylín v polievkach a dusenom mäse, skúste malý zväzok čerstvých bylín: vetvičky petržlenu, bobkový list a tymián zviazať. Bylinkový zväzok sa nazýva kytica garni. Pridávame ho tesne pred podávaním do variaceho sa jedla. Všeobecné sa pri používanie bylín pri varení mieša jedena silná aromatická bylina s inými bylinami s miernejšími chuťami. Snažte sa vyhnúť miešať dve chuťovo silne aromatické byliny spoločne v jednom jedle. Pamätajte si, že dlhé varenie zníži bylinné príchute, takže pridajte čerstvé bylinky až 45 minút pred podávaním, dosiahneme najlepších chuťových výsledkov.PrílohyBylinky ako pažítka, sú obľúbené na pečené zemiaky alebo na čerstvé plátky paradajok. Aj keď sú chutné, používame bylinky do pokrmov podľa sezóny a striedmo. Vieme predsa, že po celý rok máme k dispozícii rôzne druhy pre to, ktoré ročné obdobie. Našim cieľom je zvýšiť bylinkami prírodnú chuť, nie potlačiť ich v strave. Niektoré exotické oblohy vyžadujú veľké množstvo korenia. Toto je jedna z výnimiek. Ale, pre väčšinu bežných domácich príloh, použitie bylín používame ako látku zvýrazňujúcu chuť.

folder_openPřiřazené štítky

Klíčky

access_time03.marec 2020personAlena Haldová

Nejedná sa o žiadny posledný výstrelok módy alebo výmysel. Klíčky, ako vysoko kvalitná potravina, boli známe už pred 5000 rokmi. Naklíčené semená tvoria dôležitú časť diéty ľudí žijúcich vo vysokohorských oblastiach Hunzy v Himalájach a dožívajúcich sa dlhovekosti. Ku koncu 18. storočia Charles Curtis, chirurg Britského kráľovského námorníctva, zaznamenal skutočnosť, že naklíčené semená by mohli byť použiteľné ako vhodná prevencie skorbutu, zatiaľ čo tie isté semená, ale nenaklíčené, sa žiadnymi podobnými vlastnosťami nevyznačujú. Pretože keď semená začínajú klíčiť, procesy, ktoré sa v nich odohrávajú, celkom zmenia ich nutričnú hodnotu.Semeno je uzamknutou pokladnicou skrytej energie vo forme bielkovín, tukov, uhľohydrátov, vitamínov a minerálov. Akonáhle nasaje trochu vody, enzýmy, ktoré v ňom dovtedy odpočívali, zahajujú svoju aktivitu; začínajú rozkladať uskladnený škrob na jednoduché cukry - glukózu a fruktózu, štiepia dlhé reťazce bielkovinových molekúl na voľné aminokyseliny a premieňajú nasýtené tuky na voľné mastné kyseliny. Niektoré semená konzumované v nenaklíčenom stave môžu spôsobiť nadúvanie, práve naklíčením však tieto tendencie prudko znížime. Lekári, ktorí využívajú čerstvo naklíčené semená ako súčasť liečebných kúr, tvrdia, že je to práve vysoká úroveň aktivity enzýmov, ktoré povzbudzujú naše vlasnté enzýmy k väčším výkonom. Z vitamínov obsahujú klíčky hlavne provitamín A, vitamín B1, B2, B12, E, K, biotín a niacín. Sú zdrojom minerálov, hlavne vápnika, horčíka, fosforu, železa. Správne vypestované klíčky semien sú vhodné aj pre deti od jedného roka.Najčastejšie sa používajú do šalátov, nátierok, do polievok, zeleninových jedál(napr.rizoto)...Vhodné sú klíčky pšenice, sézamu, žeruchy, kukurice, šošovice, fazule mungo, sóje. Prospešné sú tieto mladé výhonky pri ochoreniach nervového systému, v období rekonvalescencie, počas rýchleho rastu detí, u dospievajúcej mládeže, pri alergiách, reumatických ochoreniach, cukrovke... Rastlinné klíčky predstavujú najbohatší zdroj enzýmov podporujúcich trávenie, vďaka čomu ich organizmus môže veľmi dobre spracovať. V zimnom období môžu klíčky pomôcť nahradiť nedostatok čerstvej surovej rastlinnej potravy.Samotné klíčenie je jednoduché, potrebujete niekoľko sklenených nádob na zaváranie, pitnú vodu a čerstvé semená. Semená prepláchnete, nasypete do sklenenej nádoby a asi na 12 hodín (na noc) zalejete vodou. Po uplynutí tejto doby vodu zlejete. Semená znovu dobre prepláchnite a zbytok vody nechajte odkvapkať (môžete použiť sitko na hrdlo nádoby), nadbytok vlhkosti v tejto fáze môže spôsobiť plesnivenie semien. Preplachovanie potom opakujeme každých 12 hodín (ráno a večer) podľa druhu semien môže byť dobré aj častejšie. Nádobu s klíčkami nechávame v teple (okolo 21 stupňov celzia) a v tme. Semená začnú klíčiť v priebehu 36 hodín, za 3-4 dni by mali byť klíčky vhodné na konzumáciu. Klíčky môžete spotrebovávať okamžite, alebo skladovať v chladničke vo vzduchotesných nádobách.

folder_openPřiřazené štítky